Horolezectvo Tatranské steny

Južná stena Volej veže sa nachádza v závere Mengusovskej doliny. Cesta južným rebrom (klasifikácie III) patrí k tatranským ultraklasikám vo svojej obtiažnosti a ponúka príjemné nenáročné lezenie vhodné pre začiatočníkov, ktorí sa chcú zoznámiť s tatranskou žulou. O čosi náročnejšími možnosťami sú skvosty Štáflovka a Stanislawského cesta (V). No a ak zvládneš na skalkách cesty v 7. stupni a chceš si podobnú obtiažnosť vyskúšať aj v Tatrách, vylezieme si spolu parádnu cestu z dielne dvojice Eštok - Janiga (VII-).

Modernou klasikou v masíve sa stala cesta Jubilejná na Velickom zube (klasifikácie IV), ktorú môžeme napojiť do staršej klasickej Cesty cez výlom (V). Ak máš skúsenosti a chuť na náročnejšiu lezeckú výzvu, dáme si rande s cestou Gálfy-Urbanovič (VI), ktorá svojou komplexnosťou vycvičí nejedného odvážneho nápadníka.

Západná stena Lomnického štítu patrí k náročnejším tatranským stenám. Na nástup pod stenu využijeme lanovku do Lomnického sedla, odkiaľ zostúpime exponovanou ferátou do Teryho kuloára. Následne si naservíruje buď ľahšiu Puškášovu cestu (V) alebo o čosi ťažšiu kultovú Hokejku (VI+), ktorá je jednou z najkrajších lezeckých ciest v Tatrách.

Južná stena Kežmarského štítu sa nachádza neďaleko Skalnatého plesa, takže pri nástupe pod stenu využijeme lanovku. Vďaka tomu namiesto dlhej turistiky vyplníme deň parádnym lezením vo vyhriatej stene, či už ľahšou Puškášovou cestou s napojením na Birkenmajerovu rampu (IV), alebo tatranskou superklasikou Obrovský kút (VI+).

Ak ťa nebaví dlho šľapať tatranskými dolinami a radšej šmirgľuješ prsty na vyhriatej žule, Huncovský štít je ideálnou voľbou. Zo Skalnatého plesa je to čo by kameňom dohodil a pekného lezenia si užiješ dosýtosti. Klasikou sa stala čiastočne preistená Spišská cesta na Prostrednom pilieri, ako aj Pravý pilier s novinkou nazvanou Konšpiračná - obe cesty v príjemnom IV. stupni náročnosti.

Ihla v Patrii sa nachádza na východných úbočiach masívu Patrie. S výškou asi 30 metrov nepatrí ku skalným gigantom, no pekný tvar a panoráma Zlomiskovej doliny a Vysokej v pozadí jej dodávajú osobité čaro. Klasická výstupová cesta sa pohybuje v IV. stupni, preto je nevyhnutné mať aspoň základné skúsenosti s lezením na skale. Prístup pod Ihlu je vegetačne bohatý, čo pridáva túre dobrodružný nádych a hubárom umožňuje cestou dole nazbierať košík plný hríbov.

Relatívne blízky a jednoduchý nástup z Popradského plesa robia Ihlu v Ostrve vhodnou alternatívou namiesto vážnejších tatranských stien a vrcholov v prípade neistého počasia alebo sťažených podmienok. Lezenie na Ihlu nie je náročné (klasifikácia II-III), no divoké prostredie okolitých stien a parádne výhľady na Popradské pleso určite stoja za jej návštevu. Ak máš však skúsenosť s lezením na skalách, môžeme na Ihlu vyliezť niektorou z náročnejších viacdĺžkových ciest v 4., 5. alebo 6. stupni.

Medzi najkrajšie tatranské cesty v piatom stupni patrí napríklad Keleho pilier v JZ stene Javorového štítu (2418 m) alebo známa Cesta k slnku na Malom Ľadovom štíte (2603 m). Pokiaľ ti nevoňajú dlhánske nástupy dolinami, niet lepšej voľby než Ostrva so svojou Galériou či Granátová stena, Štrbské Solisko a mnohé ďalšie skvosty, v ktorých si dosýta zakrochkáš lezeckým blahom.