Legendárny horolezec George Malloryho to vystihol trefne, keď povedal: "Nežijeme, aby sme jedli a zarábali peniaze. Jeme a zarábame, aby sme sa mohli tešiť zo života."
Život je o zážitkoch. Tie ti narozdiel od vecí nikto nemôže zobrať. Ak teda nerátame deda Alzheimera, ale toho snáď v živote nestretneme. Keby sme si však chceli o úvodnom citáte trochu zapolemizovať, určite by niektorí namietali, že aj ku duchovným zážitkom patrí istá miera hmotnej matérie, bez ktorej by sme zážitok nemohli zrealizovať. Johnny Depp v tomto smere kedysi argumentoval svojím vyjadrením, že za peniaze si šťastie síce nekúpi, no kúpi si za ne veci, ktoré mu šťastie prinesú. O jeho tvrdení by sa dalo ešte viac polemizovať, ale ako sa hovorí - koľko ľudí, toľko názorov. Asi sa však viacerí zhodneme na tom, že zážitky sú korením života. A že v horách toho môžeme zažiť veľa. Nielen toho pozitívneho ale občas aj negatívneho, teda aspoň pri prvom pohľade. Pri spätnom pohľade si však s odstupom času možno uvedomíme, že zážitky nemá zmysel hodnotiť na dobré a zlé, pekné a nepekné. Každý zážitok je svojím spôsobom obohatením života, za ktoré by sme mali byť vďační, lebo nás posúva niekam vpred. A hory nás v mnohom dokážu posúvať dopredu, pretože v kopcoch sú zážitky často intenzívne a viac koncentrované než v bežnom živote tam dole. Hory sú akýmsi koncentrátom života, jeho esenciou. Možno preto mnohí máme pocit, akoby sme boli vo svete tam hore viac živí...
Tatranský prechod sedlami je intenzívnym zážitkom pre všetkých milovníkov nádhernej horskej aktivity, ktorá sa nazýva skialpinizmus. A nebolo tomu inak ani v prípade našej túry spolu s Dáškou a Čendom. Musím sa priznať, že aj pre mňa išlo o prvý súvislý prechod tejto tatranskej skialpovej ultraklasiky. Časti tatranskej haute route som síce poznal už z predchádzajúcich túr, no nikdy predtým som prechod nešiel štýlom, akým sa bežne chodí. Až teraz ako horský vodca. O to viac si cenním, že som ho pri svojej premiére mohol absolvovať v spoločnosti takých skvelých hostí ako Dáška a Čendo...
