Silvretta je kolískou lyžiarskej turistiky. Dokonca aj jedny z prvých moderných stúpacích viazaní nesú názov tejto svetoznámej oblasti...
Starší skialpinisti si možno ešte spomenú na kultové stúpacie viazanie Silvretta 404. V pestrofarebnom svete konca 80tych a začiatku 90tych rokov si aj ja doteraz živo spomínam na krikľavo zelenú verziu viazania, na ktorej som ešte ako fagan na prvom stupni základnej školy ťapkal s otcom po hrebeňoch Nízkych Tatier a brázdil žľaby na Chopku. 180cm lyže ružovej farby mi síce boli v tom čase trošku pridlhé a lyžiarske topánky Dynafit Tour Lite o pár čísiel väčšie, no to nič nemenilo na mojej radosti z objavovania krás lyžiarskej turistiky a skialpinizmu.Vtedy som ešte netušil, že v samotnom srdci Álp na hranici Rakúska a Švajčiarska existuje nejaká oblasť Silvretta. Netušil som nič o tiahlych dolinách a plytkých ľadovcových pláňach, na ktorých sa dajú do prašanu kresliť nekonečné vlnovky. Neskôr som sa o Silvrette dozvedel, no v tom čase ma na lyžiach lákali divokejšie a strmšie terény, a tak na Silvrettu popri ostatných skialpinistických projektoch akosi nezostával čas. Do kolísky lyžiarskej turistiky som sa preto dostal až tento rok ako horský vodca spolu s Mirom, Čendom a priateľkou Sonkou. Zvesti o veľkej popularite tejto oblasti sa ukázali ako pravdivé, no ani preplnené chaty a vláčiky ľudí pod Piz Buinom nám neskazili dojem z tohto sympatického zákutia Álp...
