Život je o detailoch. Detaily skladajú mozaiku života a ten, kto ich okolo seba nevníma, prichádza o veľa...
V horách je takých detailov neúrekom - ranná rosa na steble trávy, zurčiaci potôčik, kvapka vody na ihličke kosodreviny, čmeliak zbierajúci peľ z kvietka či skalná veža vynárajúca sa z hmly. Stačí sa zastaviť a s otvorenými očami naplno pozerať, načúvať, cítiť. A nezáleží pri tom, či sa na nás z oblohy usmieva slnko alebo či sú hory ponorené do temných oblakov. Áno, je fajn mať z vrcholu výhľady a vidieť všetku tú krásu okolo aj v jednom celku. Avšak v kopcoch počasie nehrá vždy do kariet a ani horský vodca napriek analýze všetkých možných predpovedných modelov nezaručí stopercentné počasie. Predpoveď môže sľubovať slnko, no realita vie byť oblačnejšia. Tak tomu bolo aj počas našich dvoch dní s Mirom a Kamkom na Ganku a Žabom koni. Namiesto aladinovej polooblačnej oblohy bolo väčšinu času zamračené s hmlou. No možno aj vďaka tomu sme mohli intenzívnejšie vnímať detaily okolo nás. A o to viac sme si vychutnávali chvíle, keď sa spravilo krátke výhľadové okno alebo keď sa na nás pomedzi temné mraky usmialo hrejúce slniečko. Niekedy menej je viac, pretože si to menej viac ceníme a naplno sa z neho tešíme...
